Rakytník rešetliakový (Hippophae rhamnoides) je odolný, rýchlo rastúci opadavý ker z čeľade hlošinovité (Elaeagnaceae), pôvodom z chladných oblastí Eurázie. Veľmi dobre znáša sucho, pretože má hlboký a veľmi rozvetvený koreňový systém. Listy, plody a semená rakytníka sa používajú v potravinárskom a kozmetickom priemysle, v tradičnej medicíne, vo veterinárnej medicíne, ako prísada krmiva pre hospodárske zvieratá a na ekologické účely. Veľmi populárny je v permakultúre a svoje uplatnenie nachádza ako súčasť jedlých lesov a sadov.
Úžasnou vlastnosťou rakytníka je, že jeho korene žijú v symbióze s baktériami, ktoré fixujú atmosferický dusík, čím zvyšujú úrodnosť pôdy. To znamená že rakytník nepotrebuje hnojenie dusíkom. Korene tiež pomocou mykoríznych húb premieňajú nerozpustné minerálne látky z pôdy do rozpustnejších skupín a zásobujú tak rastlinu minerálnou výživou.
Opis rastliny a kvitnutie
Rakytník je krásny ker s úzkymi striebristo-zelenými listami, na jeseň obsypaný žiarivými oranžovými plodmi, nenáročný na pestovanie. Dorastá do výšky 2-4 metrov. Jeho konáre môžu byť v závislosti od odrody tŕnité, alebo bez tŕňov. Je to dvojdomá rastlina, čo znamená, že samčie a samičie kvety rastú na rôznych rastlinách. Pomer samčích a samičích rastlín je dôležitý pre maximalizáciu tvorby plodov. Odporúča sa 1 samec (opeľovač) ku 5–6 samiciam. Kvitne väčšinou vo veku 3. rokov od marca do mája a kvety sú opeľované výlučne vetrom. Samčie kvetné puky sú 2 až 3 krát väčšie ako samičie. Samčie kvety mávajú tiež odlišnú farbu, sú žltkasté, samčie majú zelenavo striebristú farbu.
Plody
Šľachtený rakytník začína plodiť v troch rokoch po výsadbe. Plody nazývané nepravé bobule dozrievajú od augusta do októbra a na kríkoch sa udržia dlho, aj cez zimu. Rastú v súplodiach, ktoré husto sedia na samičích výhonoch. Sú oválne, 5 – 10 mm dlhé, lesklé, žltej, oranžovej, alebo červenej farby, Hustá oranžová dužina má kyslú, sladko-kyslú až sladkú chuť a obsahuje jedno semeno. Dužina a semená obsahujú triglyceridové oleje s významnou liečivou hodnotou. V plodoch rakytníka existujú dva zdroje oleja, a to semená, ktoré obsahujú 10 % – 15 % oleja, a dužinaté časti plodu obklopujúce semená, ktoré obsahujú 29 % – 48 % oleja.
Stanovište, pôda a hnojenie
Rakytník je svetlomilná rastlina, vysadený v tieni nebude plodiť a postupne uhynie. Odporúčaný spon výsadby je 1-2 x 3 m. Samčí ker, opeľovač by mal byť vysadený do 10 metrov od samice. Rakytník najlepšie rastie a plodí v dobre priepustnej, piesočnato-hlinitej pôde s dostatkom organickej hmoty a vlahy. Pôdna reakcia nie je limitujúca, hoci najlepšie sa mu darí pri pH 6 až 7. Pôda by mala mať dostatok vlahy pre zakorenenie vysadených rastlín. Rastliny sa musia po výsadbe dobre ukotviť v pôde a potom sú schopné prežiť aj veľké sucho. V lete, keď prebieha intenzívny vývoj a rast plodov, by mali byť rakytníky zabezpečené dostatkom vody. Závlaha môže totiž dosť podstatne ovplyvniť veľkosť plodov. Rakytník, rovnako ako iné plodiny, vyžaduje pre vysoký výnos kvalitných plodov dostatočné množstvo živín v pôde. Dobre reaguje na fosforečné a draselné hnojivo.
Rez
Pre udržanie pravidelnej bohatej úrody je potrebný výchovný aj zmladzovací rez rakytníka.
Chceme si zapestovať nižší ker do 2 metrov, ktorý bude mať 3-5 silných kostrových výhonov. V prvom roku po výsadbe sa jednoročný výhon zreže na 3-4 očká. Vyrastie silný 70-90 cm vysoký vertikálny výhon, ktorému na jar budúceho roka zrežeme vrchol. Z tohto výhonu vyrastú asi 40-60 cm od zeme kvalitné bočné výhony, ktoré budú tvoriť kostrovú korunu kra, ktorá potom udrží aj veľkú úrodu. Rakytník zaceľuje rezné rany veľmi pomaly, preto rez vždy potrieme balzamom.
Od tretieho roku sa odstraňujú slabé a suché konáre a od 4-6 roku koreňové výmladky. V 5-7 roku má rakytník plne vytvorenú korunu. V tejto rastovej etape je potrebné rakytník postupne zmladzovať, staršie konáre odrezať a za 2-3 roky ich nahradiť mladými vetvami. Na kroch nesmú zostať žiadne suché konáre. Silnejšie a mohutnejšie samčie rastliny sa môžu ponechať aj v tvare stromu.
Nové odrody
Už dávno neplatí, že rakytník je len tŕnitý ker s malými kyslými plodmi, ktorý sa hodí len ako potrava pre vtáky v zime a na vysádzanie do zdevastovanej pôdy ako melioračná drevina. Moderné kultúrne odrody majú nižší vzrast, väčšie plody, vylepšenú sladkú chuť, mnohé sú bez tŕňov alebo iba slabo otŕnené a ich plody visia na dlhších stopkách, čo umožňuje jednoduchší zber plodov.
Ručný zber
Stopky plodov u väčšiny starších odrôd silne držia na vetvách a ťažko sa odtrhávajú. Preto sa rakytníky oberajú ručne v botanickej zrelosti, keď dosiahnu plody svoju charakteristickú odrodovú farbu. V tej dobe majú ešte pevnú šupku a dužinu a pri zbere nepraskajú. Prezreté plody sa ťažko zberajú a strácajú významnú časť svojich živín, pre ktoré ich pestujeme.
Zber mrazením
Najľahší zber je odrezanie výhonov s plodmi a zamrazenie celých vetvičiek. Zmrazené plody sa potom z vetvičiek ľahko oddelia úderom o tvrdú podložku. Musíme však počítať s tým, že odrezaním plodonosných vetvičiek z kra zabránime jeho plodeniu v nasledujúcom roku. Ak chceme zbierať plody každý rok, musíme pestovať aspoň dva plodiace samičie kry a samozrejme jedného opeľovača. V jednom roku zrežeme jeden ker a v ďalšom druhý. Čiže každý ker nám bude plodiť raz za dva roky.
Plody sa konzumujú buď čerstvé, alebo sa mrazia a spracúvajú na rôzne produkty. Lisovaním plodov rakytníka sa získa 60 % až 85 % šťavy. Zo semien sa vyrába cenný rakytníkový olej. Ďalšie produkty sú rakytníkový likér, víno, kompóty, zaváraniny, džemy, sirupy, alebo kandizované plody.
Chemické zloženie
Listy, bobule a semená rakytníka majú vysokú nutričnú hodnotu a sú prírodným koncentrátom vitamínov a ďalších biologicky aktívnych látok. Obsahujú vitamíny C, B1, B2, B6, kyselinu listovú (B9), beta-karotén (provitamín A), tokoferoly (vitamín E) a vitamín K1. Medzi bioaktívne látky patria bioflavonoidy, esenciálne mastné kyseliny, cholín, inozitol, beta-sitosterol, serotonín, betaín, kumaríny, triterpénové kyseliny, kyselina jantárová a pektíny. Dužina obsahuje 12,5 – 17,5 % sušiny, až 13 % cukrov, 1,5 – 4 % organických kyselín a 0,5 % minerálov, z ktorých najvýznamnejšie sú vápnik, mangán, draslík, horčík a množstvo stopových prvkov. Obsah vitamínu C je 10-krát vyšší ako v pomaranči. Rakytník nemá medzi rastlinami konkurenciu, pokiaľ ide o obsah tokoferolu (vitamín E), betakaroténu (vitamín A) a fylochinónu (vitamín K).
Rakytník je liečivá rastlina.
Plody, semená, listy a kôra rakytníka majú liečivé vlastnosti. Rakytník je zdrojom mnohých cenných látok dôležitých pre zdravie, krásu a vitalitu. Na začiatku dozrievania plod obsahuje najviac vitamínov a biologických zložiek. Šťava z dužiny má baktericídny účinok. Stimuluje trávenie a má pozitívny vplyv na celkovú odolnosť tela voči infekciám. Listy aj kôra sú dôležitým zdrojom vápnika, mangánu a horčíka. Horčík hrá dôležitú úlohu v zdraví ciev a srdca a znižuje riziko arteriosklerózy. Plody sa používajú pri celkovej slabosti a počas rekonvalescencie. Odvar z plodov sa používa pri kožných ochoreniach. Odvar zo semien sa používa ako preháňadlo. V liečebnej praxi sa najčastejšie používa rakytníkový olej. Olej lisovaný zo semien a šupiek plodov obsahuje veľké množstvo vitamínov, najmä beta-karotén a tokoferol, ktoré majú významný vplyv na plodnosť a priebeh tehotenstva. Olej má vynikajúce regeneračné vlastnosti, stimuluje rast tkaniva v poškodenej pokožke a rast vlasov. Používa sa na liečbu ekzémov a hemoroidov. Rakytník je tiež známym a vysoko ceneným produktom v kozmetike vďaka svojim pozitívnym účinkom na pokožku a vlasy. Masti z rakytníka regenerujú tkanivo pri omrzlinách a popáleninách. Plody, listy a kôra sa sušia a používajú sa na výrobu liečivého čaju.
