Hurmi Kaki (Diospyros virginiana) jednoročný semenáč

Využíva sa ako podpník pre naštepenie kultúrnej odrody Hurmi Kaki. V porovnaní s Diospyros lotus je viac mrazuvzdorný, lepšie odoláva suchu a má lepšiu kompatibilitu s naštepenými odrodami.

Pôvod: Severná Amerika
Mrazuvzdornosť: -29°C
Popis: opadavý, dvojdomý strom dorastajúci v prírode do výšky 15 až 25 m. Kôra kmeňa je červenohnedo, neskôr takmer čierno sfarbená, koruna je v mladosti vzpriamená, kužeľovitá, s vekom polorozložitá. Listy sú dlhé 15 cm, kožovité, oválneho tvaru so špicatým koncom. Kvitne koncom jari až začiatkom leta. Kvetu sú svetložlté, voňavé, buď samčie alebo samičie. Niektoré stromy majú súčasne kvety samčie aj samičie, u iných plody vzniknú aj bez opelenia, (partenokarpia). Spoznajú sa podľa toho, že plody nemajú semená. Zo samičích kvetov sa začiatkom jesene vytvoria plody guľovitého alebo splošteného tvaru, veľké 3,5 až 5 cm. Nezrelé plody sú svetlozelené, v zrelosti zvyčajne oranžové až červenkasto oranžové. Dužina je žltá, alebo oranžová, obsahuje 0 až 8 ks hnedých plochých semien s dĺžkou 1,5 cm. Plody majú v dobe zrenia zvieravú chuť, v plnej zrelosti sú ale lahodné, sladké a voňavé.
Využitie: drevo stromu je tvrdé, húževnaté, trvanlivé, jemnozrnné a dobre sa leští. Jeho tmavohnedé, takmer čierne jadro je využívané na výrobu nábytku, hudobných nástrojov a rôznych drevených nástrojov, napr. na golfové palice. Vývar z kôry sa používal ako prostriedok proti úplavici a horúčkam, alebo ako kloktadlo pri bolestiach v krku. Plody sa využívajú v surovej forme, ako sušené ovocie a na cukrovinky. Indiáni vyrábali z ovocia pivo a vodku až do 16. storočia. Pražené a mleté ​​semená používali obyvatelia a vojaci Konfederačnej armády počas americkej občianskej vojny ako náhradu kávy.